Červená veža: V rokoch 1534-1537 Péter Perényi postavil obytnú vežu a k nej pripájajúce sa hradné múry (vnútorná časť hradu). Podľa skorých stavebných nápisov už v roku 1541 hradné múry stáli. Péter Perényi so stavbou východného krídla zámku začal v roku 1540 - poukazujú na to kamenné rezby - a ukončil ju jeho syn Gábor v roku 1563.
|
Spodná ochranná chodba: Úroveň pivničných priestorov popri skladovaní slúžila i na obranné účely. Veža do úrovne prvého poschodia si bez zmienyčrtu zo XVI. storočia. Päť poschodová stavba po jednotlivých poschodiach striedavo napľňala obývaciu a vojenskú funkciu. Na prvom poschodí sa nachádza pokladničný a písomný archív, na druhom poschodí sú obývacie priestory a jedáleňský palác. Dnes už len záhradné otvory poukazujú na priestory tretieho poschodia.
|
Starý palác: Po nariadení cisára Leopolda vonkajší hrad mesta Patak cisárske vojska podmínovali Zachovaný vnútorný hrad však zohral významnú úlohu v boji o nezávislosť v rokoch 1703-1711. Vedúci knieža oslobodzovacieho boja Ferenc Rákóczi II. do Pataku zvolal v roku 1708 posledné kuruczké zhromaždenie, ktoré zasadalo v priestoroch starého palaca. Na tomto zhromaždení vyhlásili hajdúovskú slobodu do konca bojujúcich jobagedínov.
|
Bokájská izba: Bola prijímacou izbou Györgya Rákócziho I. . Bola postavená po vzore izby Gábora Bethlena.Steny boli vyložené farebnými obkladačkami dovezenými z Turecka. Výzdoby v podobe granátových jabľk a kvetín, ako aj už dnes zničené maľby, odzrkadľujú niekdajší prepych.
|
